Kam ste sa podeli, Stredoslováci?

Autor: Ján Peťka | 9.10.2016 o 0:38 | (upravené 16.10.2016 o 14:42) Karma článku: 6,09 | Prečítané:  1157x

Začiatkom leta opísal Boris Filan v svojej rozhlasovej Pálenici návštevu Vojvodiny. V jemne posmešnom tóne pripomenul, ako tamojší Slováci ešte stále hovoria „archaickou“ slovenčinou.

Boris Filan sa však mýli. Slovenčina vojvodinských Slovákov vonkoncom nie je archaická.
Pred pár rokmi sa konali Evanjelické dni v Novohrade. Ich súčasťou bola aj návšteva krajanov z Vojvodiny pod mottom „návrat ku koreňom“. Veľká časť Slovákov totiž na Dolnú zem prišla práve z územia Novohradu. Vojvodinskí Slováci nie sú nárečovo jednoliati, čoho sme boli svedkami aj u Sloveniek, ktoré prespávali v našom dome. Jedna z dám, ktorá prišla z vojvodinskej obce Lug, by  však v našej obci Budiná zapadla úplne ľahko, lebo hovorila čistučkým nárečím stredného Novohradu, tzv. lučenským nárečím. Možno je to len môj osobný pocit, ale mne sa zdá, že väčšina vojvodinských Slovákov hovorí práve lučenským, či príbuzným hontianskym nárečím. A tieto nárečia sú ešte stále živé, rovnako ako Vaša brátislavčina, milý Boris.
Ako už sám názov napovedá, lučenským nárečím sa hovorí v Lučenci a v dedinách pozdĺž Krivánskeho a Tuhárskeho potoka. V samotnom meste už v súčasnosti začujete skôr iba príkladné mäkčenie či všeobjímajúce stredoslovenské „ňi“. V novohradských dedinách to je už iná káva, na čo jedného času zaspomínal aj hviezda niekdajšieho Rock FM rádia Julo Viršík. Veľmi ho totiž pobavilo, ako jeden chlapík na diskotéke každú chvíľu hovoril „nočak“, čiže „všakže“.
Stredoslovenská – ergo spisovná – výslovnosť sa v poslednom čase vytráca z nášho mediálneho priestoru. Posledným mohykánom je Lukáš Latinák, ktorý čas od času pripomenie, že v pravidlách slovenského pravopisu ešte stále platí „ďi ťi ňi ľi, ďe ťe ňe ľe“. Ale to už je len taký donkichotský boj, žezlo v našich mediách prebrala záhoráčtinou šmrncnutá brátislavčina. Veď ešte aj ten Tomáš Hudák z Čane hovorí, akoby mlieko v Petržalke cical. Kde sú tie časy, keď Prešporák Pavol Hammel spieval „Medulienka kdesi odľeťí“. Kdeže sú tie časy, keď Jaro Filip v svojich Nočných vtákoch volal na technika „živje farbi, živje!“, keď chcel, aby mu pustil skupinu Living Colour. A už ani Jurko Kušnierik tu nie je, ktorý by pripomenul, že pochádza z Banskej „Bystrici“.

V podstate by mi to ani nevadilo, veď máme slobodu. Len keby moje deti, keď chcú vyzerať kúúlovo, „nerytmusovali“. A to ma vie dosť napaprčeť!
Prebuďte sa, Stredoslováci. To vaša reč sa stala základom slovenského jazyka. Nehanbite sa hovoriť mäkko, veď stredoslovenčina nie je iba jazykom bačov. Je to najmä jazyk štúrovcov, zakladateľov našej modernej histórie. Za stredoslovenčinu sa netreba hanbiť, naopak, treba byť na ňu hrdý. Aby z nej viac nebolo Borisovi do smiechu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?